Postoj ľudí - 80%-tám oprávnených voličov je jedno čo sa deje. Keď ich to serie, tak pri pive, pred televízorom a inde dokážú frflať, nadávať a robiť zmeny. No stale bohužiaľ, iba rečami. Zakorenené heslo "načo tam pôjdem, aj tak sa nič nezmení" je prežitok z komunizmu, kde každý držal hubu a krok. Mnohí občania stále neprecitli do inej doby, kedy práve slobodou slova a prejavu môžu meniť veci verejné.
Postoj predsedov koaličných strán. Muzikantský prístup KDH (ja nič - ja muzikant) bol rovnako zarážujúci. Strana, ktorá v roku 1988 sviečkovou manifestáciou začala na Slovensku nahlodávať režim. Strana, ktorá od zmeny režimu je v národnej rade, ktorej predstavitelia sa vždy prezentovali slobodou slova a prejavu sa teraz správali farizejsky. Odbiť referendum vyjadrením, že otázka zrušenia imunity je aj v programovom vyhlásení vlády, je zbabelé a farizejské. Predsedovia SDKU-DS a Most-Híd čiastočne zmiernili neúspech výsledku referenda svojou účasťou, no ich postoje boli celé obdobie pred referendom vágne, laxné, takmer odmietavé. Ani jeden predseda nevyzval svojich voličov aby išli k urnám, aj keď on sám tak nechcel učiniť.
Postoj predsedov opozičných strán. To, že predseda Smeru mení slovo zo dňa na deň, nie je prekvapujúce. Že ako politik v roku 2004 sa zasadzoval o referendum, pokladajúc ho za najvyšší nástroj priamej demokracie, považujúc ho o šesť rokov neskôr za zbytočné. Nielen to, pochybuje o jeho záväznosti a využití. To však v roku 2004 ani nechyroval, no titul docenta práv mal už aj vtedy rovnako ako teraz. O postoji predsedu SNS je škoda hovoriť. Ich "ltt" pozícia v parlamente, blížiaci snem strany rozhodujúci o novom predsedovi, kauzy čelných predstaviteľov strany, hovoria za všetko.
Postoj prezidenta Slovenskej republiky. Hanebný, zbabelý. Prvý muž štátu, ktorý svojími rozhodnutiami a činmi môže (a vie) usmerňovať vnútornú politiku, sa ukázal ako nehodný tejto pozície. To, že názorovými zhodami a postojom sa pridáva k najsilnejšej opozičnej strane, faux pasmi pri medzištátnych návštevách dokazuje, že nie je (už dlhodobo) správnou persónou na danej pozícii. Človek, ktorý nepochopil, že referendum nebolo záležitosťou jednej strany (ako referendum 1998, 2000) doslova zmaril ostatné. Prísť 10 minút pred "záverečnou" je zbabelé.
Postoj strany Sloboda a solidarita. Strana, ktorá iniciovala referendum. Strana, ktorá nebola ešte v parlamente, existovala rok a dokázala vyzbierať viac ako 400 tisíc podpisov, ho odflákla. Je určite iné robiť predvolebnú agitáciu, no nezabúdajme, že jej súčasťou bolo aj zbieranie podpisov práve pre vyhlásenie referenda. Zdroje na propagáciu sa výrazne stenčili, no stále to bola strana, ktorá do toho búšila. Že sa podpisy odovzdali pár dní pred voľbami, nepoznajúc následné kroky bol už prvý zlý krok. Útoky na právnu záväznosť výsledkov referenda, postoj predsedov parlamentných strán, ataky na R. Sulíka ako predsedu SaS, či ako predsedu NR SR zo strany R. Fica, a v konečnom dôsledku samotná kampaň k referendu, dali výsledok - necelých 23%. Je až zarážajúce, že p. Miškov (už síce minister, ale predsa len bývalý majiteľ reklamnej agentúry) nedokázal s tímom ľudí, ktorí makali pred voľbami, spraviť aspoň polovicu práce ako pár mesiacov dozadu. Spoľahnúť sa na bilbordy, video s utrápeným a opitým Cuperom a internet sa ukázalo málo.
Výsledok referenda je aj tak prekvapujúci a povzbudivý. A hlavne percento hlasov k otázke o zrušení poslaneckej imuty.....
